Bzdochy (Heteroptera) sú taxón hmyzu malej, strednej až značnej veľkosti (od 1 mm do cca 90 mm) s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi (bodec, cuciak), smerujúcimi dozadu a pod telo. Prevažná väčšina druhov má telo viacmenej sploštené. Typickým pre bzdochy je ich prvý pár krídel, označovaný ako polokrovky (hemielytry), ktorý sa v zjednodušenom poňatí delí na bazálnu sklerotizovanú a koncovú blanitú časť. Polokrovky v pokoji ležia plocho nad bruškom, pričom ich blanité konce sa navzájom prekrývajú. Druhý pár krídel je blanitý, v pokoji zložený pod prvým párom. Bzdochy sú pomerne rozmanitou skupinou hmyzu. Na celom svete bolo dosiaľ zaznamenaných viac než 40 000 druhov, z toho zhruba 900 na Slovensku. Telo bzdôch je vo väčšine prípadov viacmenej dorzoventrálne sploštené. Hlava je väčšinou voľná, ale nie je veľmi pohyblivá, vo výnimočných prípadoch je pevnejšie spojená s hruďou. Bodec (cuciak) sa nachádza na prednom okraji hlavy a väčšinou je obrátený smerom dozadu, pod telo. Zložené oči sú spravidla veľmi dobre vyvinuté a u mnohých druhov vyčnievajú guľovito von. Veľmi vzácne sú tieto oči umiestnené aj na stopkách. U bzdôch je dokonca známych aj niekoľko úplne slepých, bezokých druhov. Väčšina druhov má okrem páru zložených očí prítomné aj tzv. jednoduché očká, ktoré sú u bzdôch vždy dve. U bzdôch rozoznávame dva základné typy tykadiel, ktoré sa od seba až natoľko líšia, že sa podľa ich úpravy bzdochy rozdeľujú na dve veľké skupiny. U prvých, tzv. voľnotykadlových bzdôch (Gymnocerata), nesprávne nazývaných aj „suchozemské“, sú tykadlá viacmenej dlhé, vyrastajú bližšie pri ústnych orgánoch a ležia voľne. Skladajú sa zo 4 alebo 5 článkov rôznej podoby, najčastejšie paličkovitých a dlhých, pričom posledný článok je často viacmenej vretenovitý. Tykadlá tohto typu sú často lomené. Druhý typ tykadiel sa vyskytuje u tzv. skrytotykadlových bzdôch (Cryptocerata), nesprávne označovaných aj ako „vodné bzdochy“. Ich tykadlá majú 1, 2 alebo 3 články, zriedkavo i 4, ale tieto tykadlá sú vždy len krátke a navyše uložené v jamkách alebo žliabkoch na spodnej a zadnej strane hlavy. Väčšina druhov bzdôch má na zadohrudi pachové žľazy, produkujúce tekutý sekrét, ktorý veľmi odporne zapácha.
Zdroj: sk.wikipedia.org
Bzdochy sú typické svojim zápachom. Nemusíte sa však báť. Nie všade, kde sa objaví bzdocha aj zanechá túto pachovú stopu. Ide o obranný mechanizmus. Využíva ho, keď sa cíti ohrozená, napríklad, keď sa ju snaží uloviť nejakú vták alebo väčší hmyz. Ak sa vám stalo, že ste ju silnejšie pritlačili, aj keď nedopatrením, mohli ste sa s týmto zápachom už stretnúť. Zapáchajúca tekutina nie je pre človeka nebezpečná iba nepríjemná. Pre ostatné živočíchy či hmyz ale môže byť nebezpečná.

Keďže je veľmi veľké množstvo bzdôch, ktoré sa zvyknú vyskytovať, je veľmi zložité o nich hovoriť všeobecne. Sú druhy, ktoré sú vyslovene škodcami, hlavne pre záhradkárov. Potom sú tu druhy, ktoré škodia len čiastočne. Medzi bzdochy radíme aj druhy, ktoré sa vôbec za škodcov nepovažujú, dokonca môžu pomáhať pri likvidácii iných škodcov. Bzdochy-škodcovia na rastlinách vyciciavajú listovú šťavu z rastlín. Poškodením dochádza k obmedzeniu rastu či plodnosti rastliny. Rastliny môžu až odumrieť. Priživovať sa takýmto spôsobom vedia na ovocných stromoch, zelenine, okrasných rastlinách, no nie sú im cudzie ani ihličnany. Nezvyknú sa pustiť do koreňov, koreňová zelenina tak nebýva významne poškodená. Iné druhy bzdôch zas pohŕdajú listami a púšťajú sa rovno na plochy ovocia, odkiaľ sajú sladkú šťavu. Bzdochy majú rôzne farby. Od čiernej, sivohnedej cez hnedú až po červenú či zelenú. Pri mladých plodoch si dávajte pozor na zeleno sfarbené bzdochy. Tie červené sa tiež púšťajú do rastlín, no zožerú aj húsenice a červy. Ak nemá dostatok živočíchov, vrhne sa aj na ovocie, napríklad na čerešne. Istý druh bzdochy vieme typicky nájsť na paradajkách, inší na jahodách.
Pokiaľ sa vám bzdochy v záhrade nepremnožia, nie je potrebný žiaden špeciálny zásah. Kým neparazitujú vo veľkom na rastlinách alebo neprodukujú svoj zápach, ani si ich nemusíme všimnúť. Z ekologických spôsobov likvidácie bzdôch môžeme spomenúť jej prirodzených predátorov. Nie je ich veľa, no napríklad prilákanie lienky do vašej záhrady by vám mohlo pomôcť. Môžete ich kľudne zbierať aj ručne, avšak musíme vás vopred varovať, že takáto robota môže riadne smrdieť. Insekticídy, okrem toho, že musíme veľmi opatrne používať, alebo môže byť ich použitie zakázané, nebývajú účinné. Najviac dôležitá je prevencia. Zabránite tak premnoženiu a znepríjemňovaniu vášho života a ničeniu úrody. Dbajte o to, aby ste neskladovali na záhrade dlhodobo odpad, hlavne rastlinného charakteru. Práve do takýchto miest sa radi ukryjú veľké počty škodcov a majú tam pokojné miesto na množenie sa. V byte možno takisto naraziť na bzdochy. Nie je to kvôli potrave, ale skôr kvôli prostrediu. Hľadajú miesta, ktoré ich ochránia pred nepriaznivým počasím. Do bytu vám môžu vletieť hlavne koncom leta a na jeseň, aktívne sú pri zotmení. Zlákať ich môžu kvety na vašom balkóne. Poštípanie bzdochou je zriedkavé, no nie je nebezpečné.