Blchy (Siphonaptera, syn. Aphaniptera) je rad malého (1-8 mm) druhotne bezkrídleho celosvetovo rozšíreného holometabolného hmyzu. Rody z tohto radu, pokiaľ vôbec majú slovenský názov, sa po slovensky volajú blcha. Tvar tohto hmyzu sa vývojovo úplne prispôsobil jeho ektoparazitickému spôsobu života. Vývojovo majú blchy najbližšie k srpiciam (Mecoptera). Na svete poznáme asi 1600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia cudzopasne krvou vtákov a cicavcov. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky.

Ako vyzerá blcha?
Telo bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na hlave sú silne skrátené tykadlá, sčasti uložené v jamkovitých depresiách ektoskeletu, a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek (ocelli). Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú naspodu hlavy, prispôsobené na bodanie a cicanie, s vyvinutými čeľusťami a nitkovitými hmatadlami. Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa. Larvy bĺch sú apódne eucefalné, vývin prebieha cez 3 instary. Kukla je pupa adectica libera. Blchy môžu vďaka špeciálnemu elastickému proteínu (rezilín) vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky.
Hojnejšie sú Pulex irritans (blcha ľudská), ktorá sa dnes vyskytuje lokálne v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí, Ctenocephalides canis (blcha psia) a Ceratophyllus gallinae (blcha slepačia). Najväčšia blcha našej fauny je Hystrichopsylla talpae (blcha krtia). Je dlhá 6 – 7 mm, bez očí. Žije v hniezdach krtov a iných malých zemných cicavcov. Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom blchy niesu schopné zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, t. j. vtáky, alebo cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy. Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu kedy sa k nemu príblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60 %, väčší objem krvi ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zvyšky sa stavajú potravou lariev.

Aké choroby prenáša blcha?
Pri cicaní krvi môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb ako sú mor, škvrnivku, tularémiu a iné. Riziko nákazy je vyššie v trópoch. Blchy môžu byť medzihostiteľom niektorých druhov pásomníc, môžu dokonca týchto parazitov prenášať. Typickým príkladom je blcha psia (Ctenocephalides canis) a u mačiek parazitujúca blcha Ctenocephalides felis, kedy sa pes a mačka pri zjedení infikovanej blchy nakazia pásomnicou psou (Dipylidium caninum). Iné druhy pásomníc z rodu Hymenolepis sú podobným spôsobom prenášané medzi myšami a potkanmi.
Zdroj: sk.wikipedia.org
Blchy nikdy primárne nejdú na ľudí. K ich prenosu dochádza druhotne, hlavne z domácich zvierat alebo pri kontakte s divo žijúcimi druhmi. Blchy sú bežným parazitom u vtákov, ježkov, veveričiek, krtkov a mnohých iných, bežne sa vyskytujúcich v blízkosti ľudských príbytkov. Napriek ich rozkošnému vzhľadu by sme ich nikdy nemali hladkať a nosiť si ich k sebe domov. Blchy vedia veľmi dobre skákať a tak je prenos veľmi jednoduchý. Tým, že sú veľmi malé, tak je prenos nenápadný a keď sa postrehne, môže byť už neskoro. Keď už sa u vás vyskytli blchy je čas ich okamžite odstrániť. Sú veľmi nebezpečné kvôli jednoduchej šíriteľnosti – veľmi ľahko ich viete preniesť ďalej. Môžu spôsobovať množstvo chorôb. Preto sa vyhýbajte priamemu kontaktu so zvieratami, u ktorých je pravdepodobnosť nakazenia. Človek sa najčastejšie môže nakaziť od domácich zvierat, psov a mačiek. Nie je veľký dôvod na paniku, keďže psie ani mačacie blchy nezvyknú napádať ľudí. Avšak vždy sa ich treba zbaviť. Ak u svojho zvieraťa postrehnete znaky prítomnosti bĺch, sebe aj jemu najlepšie pomôžete, keď vyhľadáte odbornú pomoc. Blcha mačacia je oproti blche ľudskej a psej podstatne menšia. V hustej srsti mačiek je často veľmi ťažké ju nájsť. Pokiaľ sa dostane mimo tela hostiteľa, umiera. Hľadajte preto u svojho miláčika v srsti prítomnosť blchy pravidelne. Všímajte si, ak sa zviera často a veľa škrabe. Blchy štípu a to je zvieratám nepríjemné. U ľudí sa poštípanie blchou prejavuje ako malá červená – krvavá bodka. Ta vznikne, keď blcha prepichne kožu aby sa nacicala krvi. Okolie môže mierne opuchnúť, kvôli látkam, ktoré blcha vypúšťa pri svojej aktivite. Toto miesto môže človeka aj svrbieť. Hľadajte na miestach s tenkou kožou – podpažie, ohyby lakťov, kolien, pás, členky. Prítomných býva viacero štípancov naraz. Môžu byť pomýliteľné so štípancami po plošticiach.